6. odstráň odo mňa žiadosti brucha, aby ma nepochytili necudné túžby, a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!
7. Synovia, vypočujte si poučenie o ústach: kto ho zachová, nezahynie pre pery, ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.
8. Hriešnika prichytia pri márnivej (reči), pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.
9. Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe, lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.
10. Božie meno nemaj ustavične v ústach a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí), lebo neobstojíš pre ne bez viny.
11. Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená, nie je bez hriechu.
12. Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti, a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.
13. Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.
14. Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.
15. Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti, nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!
16. Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené, aby sa neváľali v bahne hriechov.
17. Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa, lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.
18. Pamätaj na svojho otca i matku, ak sedíš v spoločnosti veľmožov;
19. aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi, takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet, a preklial by si aj deň svojho narodenia.
20. Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.
21. Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.
22. Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.
23. Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.