23. Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.
24. Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).
25. Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?
26. Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry - takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“
27. Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko, lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom, iba oči ľudí mu naháňajú strach.
28. Ani na to nemyslí, že Pánove oči svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko, sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú) a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.