20. Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.
21. Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.
22. Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.
23. Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.
24. Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).
25. Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?
26. Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry - takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“
27. Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko, lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom, iba oči ľudí mu naháňajú strach.
28. Ani na to nemyslí, že Pánove oči svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko, sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú) a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.
29. Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvorení všíma všetkého.
30. Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta, a keby sa dal na útek ako konské žriebä, dolapia ho, kde sa ani nenazdá.
31. Bude na potupu všetkým, pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.
32. A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža a z cudzoložstva podvrhne dediča;
33. lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho, po druhé sa previní proti svojmu manželovi, po tretie smilní cudzoložne a od cudzieho muža nadobúda synov.
34. Pred zástup ľudu predvedú takú ženu, ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).
35. Jej dietky nezapustia korene do hĺbky a jej haluze nebudú prinášať ovocie.
36. Zanechá po sebe prekliatu pamiatku, lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.
37. Všetci po nej pozostalí poznávajú, že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.
38. Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom; lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.