13. Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.
14. Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.
15. Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti, nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!
16. Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené, aby sa neváľali v bahne hriechov.
17. Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa, lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.
18. Pamätaj na svojho otca i matku, ak sedíš v spoločnosti veľmožov;
19. aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi, takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet, a preklial by si aj deň svojho narodenia.
20. Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.
21. Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.
22. Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.
23. Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.
24. Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).
25. Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?
26. Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry - takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“