1. Pane, Otče a Vladár môjho života, neprenechaj ma im napospas, nedopusť, aby som nimi klesol.
2. Ktože ustanoví mojej mysli biče a môjmu srdcu (dá) múdru náuku, aby ma nešetrili pre ich viny, aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,
3. aby sa nerozmohli moje viny, nerozmnožili sa moje priestupky a nerozhojnili moje hriechy, aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi a neradoval sa zo mňa môj protivník.
4. Pane, Otče a Bože môjho života, neponechaj ma im napospas!
5. Nedaj nadutosti mojim očiam a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;
6. odstráň odo mňa žiadosti brucha, aby ma nepochytili necudné túžby, a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!
7. Synovia, vypočujte si poučenie o ústach: kto ho zachová, nezahynie pre pery, ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.
8. Hriešnika prichytia pri márnivej (reči), pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.
9. Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe, lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.
10. Božie meno nemaj ustavične v ústach a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí), lebo neobstojíš pre ne bez viny.
11. Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená, nie je bez hriechu.
12. Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti, a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.
13. Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.
14. Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.