20. Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.
21. Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:
22. tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.
23. Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí uvažovať - nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.
24. Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+ kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.
25. Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo.
26. Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat.
27. Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ.
28. Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.
29. Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.
30. Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.
31. Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať.
32. Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.