8. Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka: rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.
9. Kto si buduje dom na cudzí náklad, podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.
10. Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ, ich koniec bude ohnivý plameň.
11. Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.
12. Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.
13. Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.
14. Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.
15. Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla: niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).
16. Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň a jeho rada je stále ako živý prameň.
17. Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe.
18. Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec, pochváli ho a ďalšie pridá k nemu; ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu a odhodí ho za svoj chrbát.
19. Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného, na ústach rozumného možno nájsť pôvab.
20. V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.
21. Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom: a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.
22. Čím sú putá pre nohy, tým je náuka pre pochabého, pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.