14. Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.
15. Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla: niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).
16. Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň a jeho rada je stále ako živý prameň.
17. Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe.
18. Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec, pochváli ho a ďalšie pridá k nemu; ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu a odhodí ho za svoj chrbát.
19. Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného, na ústach rozumného možno nájsť pôvab.
20. V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.
21. Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom: a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.
22. Čím sú putá pre nohy, tým je náuka pre pochabého, pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.
23. Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas; ale múdry sa sotva potichu usmieva.
24. Náuka je múdremu zlatou ozdobou, akoby bola náramkom na pravej ruke.
25. Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho: ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.
26. Pochabý oknom nazerá do domu, no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.
27. Pochabosť je načúvať pri dverách, lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.
28. Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach, kým múdri kladú svoje slová na vážky.