18. Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19. Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.
20. Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21. Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22. Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23. Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24. Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.