16. Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?
17. Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“
18. Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,
19. či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.
20. Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.
21. Veď ktože rozumie jeho cestám? - Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?
22. Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.
23. Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.
24. Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!
25. Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.
26. Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.
27. Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu.
28. Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.
29. Nebuď neposlušný jeho rozkazom!