15. Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).
16. Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?
17. Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“
18. Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,
19. či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.
20. Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.