6. Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť, ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.
7. Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“
8. Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.
9. Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!
10. Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!
11. Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.
12. Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.
13. Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný; ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.
14. Nehovor s ním ako so seberovným, ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám; lebo dlhou rečou ťa len skúša a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.
15. Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová a neupustí ani od zloby, ani od pút.
16. Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ, lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.