23. To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha; ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy, bude cti zbavené.
24. Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník: a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.
25. Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.
26. Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.
27. Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.
28. Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.
29. Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!
30. Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.
31. Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.
32. Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?
33. Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.
34. Koho však už v chudobe chvália, o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne? No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.