1. Či múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svoj hlas?
2. (Vysoko) na temene výšin, pri ceste, na križovatkách stojí,
3. pri bránach, ktoré vedú do mesta, pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá:
4. „Na vás volám, mužovia, k ľudským synom (nesie sa) môj hlas.
5. Priúčajte sa opatrnosti, pochábli, blázni, priúčajteže sa rozumu!
6. Počúvajte, bo znamenité (veci) zvestujem a moje pery otvárajú sa (len) na správne (besedy).“
7. Áno, (čistú) pravdu vraví moje podnebie a mojim perám sa oškliví neprávosť.
8. Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, nieto v nich falše ani podvodu.
9. Všetky sú priame človeku, čo rozumie, a prosté tým, čo prišli k poznaniu.
10. Nie striebro, (ale radšej) prijímajte moju náuku a (radšej) poznanie než najvyberanejšie zlato.
11. Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.
12. Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie.
13. (Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo.) Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť.
14. U mňa je rada, u mňa je rozumnosť, u mňa je umnosť, u mňa sila (hrdinská).
15. (Ja som tá), skrze ktorú králi (dobre) kraľujú a podľa práva rozhodujú vladári.