13. I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu:
14. „Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila.
15. Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť.
16. Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským.
17. Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou.
18. Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš!
19. Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť.
20. Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“
21. Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier.
22. Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,
23. kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život.
24. Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst:
25. Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!
26. Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.
27. Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.