1. Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch,
2. aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie.
3. Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej.
4. Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.
5. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie.
6. Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom.
7. Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst!
8. Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia,
9. aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi,
10. aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky.
11. Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo,
12. a musel by si doznať: „Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
13. ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?
14. Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu.“
15. Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!
16. Aby sa nevylievali von tvoje pramene a na námestia stružky vôd.
17. Nech patria iba tebe samému a okrem teba nikomu!
18. Nech je požehnaný tvoj prameň a teš sa žene svojej mladosti!
19. Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná; jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas, kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti!
20. Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj, a (prečo) by si cudzinku objímal?!