3. nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
4. Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.
5. Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho.
6. Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.
7. Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem:
8. Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,
9. aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.
10. Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
11. Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí.
12. Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.
13. Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok.
14. Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.
15. Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“
16. Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“
17. Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá.
18. Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):