4. Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje krajinu, lež borí ju, kto dane vydiera.
5. Človek, čo pochlebuje svojmu blížnemu, pred jeho krokmi rozprestiera sieť.
6. V priestupku zlého človeka (skrýva sa) osídlo, spravodlivý však plesá a je veselý.
7. Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov, bezbožník nemá (pre to) porozumenia.
8. Rozdúchavajú mesto lapaji, múdri však odvracajú srditosť.
9. (Ak) sa múdry muž súdi s mužom bláznivým, už či sa (ten) jeduje a či sa smeje, nedá mu pokoja.
10. Krvilační nenávidia bezúhonného, no zastávajú jeho život statoční.
11. Pochábeľ vybuchuje celou svojou prudkosťou, múdry ho však opätovne chlácholí.
12. U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu, čo služobník, to bezbožník.
13. Utláčaný i utláčateľ patria dovedna, Pán osvecuje zraky obidvom.
14. Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov, bude stáť pevne naveky.
15. Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.
16. Keď pribúda bezbožných, rozmáha sa aj hriech, spravodliví však uvidia ich pád.
17. Karhaj svojho syna a dožičí ti pokojného (života) a bude skytať tvojej duši slasť.
18. Bez zjavenia (sa šíri) v ľude bezuzdnosť, no sláva tomu (ľudu), ktorý sa pridržiava zákona.
19. Nevoľníka nemožno vyučovať (iba) slovami, lebo nepodrobuje sa, hoci rozumie.