7. Kto zachováva zákon, je syn rozumný, kto sa však kamaráti s hodovníkmi, robí hanbu svojmu otcovi.
8. Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou, zhromažďuje ho (pre toho, kto) sa zľutúva nad chudobnými.
9. (Ak niekto) odvracia svoj sluch, aby nečul zákon, jeho modlitba je priam hanebnosť.
10. Kto na zlú cestu zvádza statočných, do svojej vlastnej jamy padne, a bezúhonní zdedia blaženosť.
11. Boháčovi sa zdá, že múdrosť (vychlípal), rozumný bedár ho však prezrie.
12. Keď spravodliví jasajú, je slávy dosť a dosť, keď sa však bezbožní dostávajú napovrch, ľudia sa rozpŕchnu.
13. Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo.
14. Blahoslavený človek, ktorý sa bojí jednostaj, lež do nešťastia upadne ten, kto je srdca tvrdého.