17. Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.
18. (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť,
19. je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“
20. (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.
21. Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.
22. Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka.
23. Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.
24. Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť, lež na mysli mu tanie klam.
25. Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným, lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.
26. I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou, v rade vyjde jeho zloba najavo.
27. Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.
28. Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil, a lichotivé ústa pripravujú pád.