15. Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
16. Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.
17. Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.
18. Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
19. Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.
20. Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
21. Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
22. lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
23. Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
24. Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
25. Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
26. Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
27. Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
28. (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.