4. Leňochovi sa nechce orať z jesene, (potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).
5. (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.
6. Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého?
7. (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti, (budú) po ňom blažení jeho synovia.
8. Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
9. Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“
10. Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi.
11. Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo, či je čisté a správne jeho konanie.
12. Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie, oboje stvoril Pán.
13. Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.
14. „Zlé, nanič!“ vraví, kto kupuje, ale keď odíde, potom chváli sa.
15. Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.
16. Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!
17. Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.
18. Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!
19. Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!
20. Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme.
21. Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon.