12. tak, že ťa od zlej cesty zachová, od človeka, čo vraví mam a klam,
13. od (tých), čo zanechali priame chodníky a vykračujú temravými cestami,
14. ktorí sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla, rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejších výčinov,
15. (od ľudí), ktorých cesty sú kľukaté a sú podlí (všade), kde len nohou vykročia.
16. Zachová ťa (tiež) od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,
17. čo zanecháva druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha.
18. Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti, jej cesty (vedú) k nebohým.