3. Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán.
4. Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných (a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku.
5. Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
6. Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia.
7. Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku).
8. Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému), všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.
9. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.
10. Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna.
11. Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný.
12. Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve.
13. Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie.
14. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.
15. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi.
16. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?
17. Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.
18. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku.
19. Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.
20. Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.