14. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.
15. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi.
16. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?
17. Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.
18. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku.
19. Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.
20. Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.
21. Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosti.
22. Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.
23. Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky.
24. Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.
25. Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.