17. Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť.
18. Pýcha (je) pred skazou a pred pádom je namyslený duch.
19. Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť.
20. Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.
21. Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.
22. Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo.
23. Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť.
24. Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí.
25. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.
26. Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce).