14. Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.
15. Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas.
16. Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj.
17. Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.
18. Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí.
19. Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená, lež chodník robotných je vysypávaný.
20. Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
21. Bláznovstvo je nerozumnému (človeku) potechou, rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu treba) ísť.
22. Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.
23. Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas - oj, akéže je dobré!
24. Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu.
25. Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní.