1. Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
2. Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.
3. Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
4. Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.
5. Blázon pohŕda otcovou disciplínou, lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne.
6. V dome spravodlivého je veľká hojnosť, lež v príjmoch bezbožného je zmätok (nad zmätok).
7. Pery mudrcov rozsievajú vedomosť, no nie tak srdce pochábľov.
8. Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom.
9. Púť bezbožného príkri sa Pánovi, miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť.
10. Prísny trest (čaká) na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka; zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta.
11. Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom, nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?
12. Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky, (a preto) sa nestýka s múdrymi.
13. Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.
14. Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.
15. Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas.
16. Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj.