9. Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.
10. (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).
11. Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať.
12. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.
13. Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok.
14. Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.
15. Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.
16. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.
17. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.
18. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.
19. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.
20. Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
21. Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.
22. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.
23. Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.
24. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.
25. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.
26. Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.