16. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.
17. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.
18. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.
19. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.
20. Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
21. Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.
22. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.
23. Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.
24. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.
25. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.
26. Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.
27. Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.
28. V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba.
29. Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.
30. Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí.
31. Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
32. Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.
33. Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.