1. Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.
2. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi.
3. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.
4. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.
5. Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti.
6. V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života, lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.
7. Prevráťte bezbožných a nebude ich, dom spravodlivých zato bude stáť.
8. Človeka chvália podľa jeho rozumu, ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.
9. Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.
10. Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka, najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.
11. Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.
12. Tvrdz oplanov sa rozváľa, lež koreň spravodlivých bude trváci.
13. Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.
14. Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.
15. Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu.
16. Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru.
17. Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však (prináša len) klam.
18. Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.
19. Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku.