20. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21. na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22. „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23. Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
24. Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,
25. a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,
26. ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
27. keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
28. Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
29. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
30. o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,
31. nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.