18. Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.
19. Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život.
20. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21. na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22. „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23. Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
24. Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,
25. a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,