16. Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.
17. Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!
18. Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.
19. Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život.
20. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21. na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22. „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23. Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
24. Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,
25. a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,
26. ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
27. keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
28. Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
29. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
30. o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,
31. nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.
32. Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
33. Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“