10. Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!
11. Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;
12. pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.
13. Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou.
14. Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“
15. Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16. Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.
17. Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!
18. Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.
19. Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život.
20. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21. na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22. „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!