1. Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach.
2. Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.
3. Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
4. Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.
5. Posilnite ma hrozienkovým koláčom, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky!
6. Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
7. Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
8. Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9. Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
10. Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
11. Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
12. Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
13. Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
14. Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
15. Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
16. Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.
17. Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!