11. Efraim je sťa holub, prostý, bez umu: Egypt privolávajú, kráčajú do Asýrska.
12. Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi, zrazím ich ako vtáky nebeské, skarhám ich, ako je ohlásené ich zhromaždeniu.
13. Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa, skaza im, veď sa mi spreneverili! No ja som ich vykúpil, lenže oni proti mne lož hovoria.
14. Nevolajú ku mne zo srdca, na svojich lôžkach len jajkajú; pre zbožie a mušt sú v úzkostiach, sú proti mne odbojní.
15. Ja som učil, posilňoval ich ramená: zločin zamýšľali proti mne,
16. odvrátili sa: »Jarmo preč!« Sú sťa kuša klamlivá, ich kniežatá padnú pod mečom pre zlosť svojho jazyka. To bude ich výsmech v egyptskej krajine.