1. Keď som chcel Izrael uzdraviť, vtedy sa odhalil zločin Efraima a neresť Samárie, lebo páchali podvod, zlodeji sa vlámali, na ulici plienili lupiči.
2. Pritom si neuvážia v srdci, že si všetky ich zločiny pamätám. Teraz ich obkľučujú ich hriechy, pred svojou tvárou ich mám.
3. Svojou zlobou rozveseľujú kráľa a svojou falošnosťou kniežatá.
4. Všetci páchajú cudzoložstvo, sú ako pec, rozpálená pekárom; prestáva kúriť po miesení, až pokým cesto neskysne.
5. »Dni nášho kráľa!« kniežatá začína rozpaľovať víno; so vzbúrencami si ruku podáva.
6. Prinášajú svoje srdce ako pec, vo svojej lesti spal ich pekár celú noc; ráno horí ako oheň plamenný.
7. Všetci pália ako pec, takže pohlcujú svojich sudcov. Ich králi všetci padajú, nik z nich ku mne nevolá.
8. Efraim je medzi národmi, on sa zamieša; Efraim je sťa koláč, ktorý neobracajú.
9. Jeho silu strávia cudzinci, ale on to nebadá, je aj šedinami posiaty, ale on si to nevšíma.
10. Pýcha usvedčuje Izrael do očí, ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa, ani ho nehľadajú napriek všetkému.