6. Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.
7. O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne, ich slávu zmením na hanbu.
8. Hriechom môjho ľudu kŕmia sa a po jeho vine túžbou mrú.
9. Ako ľudu, tak bude aj kňazovi, jeho cesty na ňom potrescem, a jeho skutky mu odplatím.
10. Jesť budú, no nenasýtia sa, smilniť budú, no nerozmnožia sa, lebo nechceli dbať o Pána.
11. Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.
12. Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.
13. Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety a na pahorkoch prinášajú kadidlo, pod dubom, topoľom a terebintou, lebo chládok ich dobrý je. Preto smilnia ich dcéry a cudzoložia ich nevesty.
14. Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo a pre cudzoložstvo ich nevesty, veď sami sa uchyľujú k smilniciam, obetujú s neviestkami svätýň, a tak padá nechápavý ľud.
15. Ak smilníš ty, Izrael, nechže Júda nehreší! Do Galgaly nechoďte, k Betavenu nevystupujte a neprisahajte sa: »Ako žije Pán!«