10. Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal:
11. »Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali,
12. okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.«
13. Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach.
14. A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael.
15. Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu.“
16. Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: „Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny.
17. My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja.
18. Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok.