8. Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh? Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?
9. Veď ho vidím z vrchu skál, z výšin sa naň dívam: „Hľa, ľud, čo osamote býva si a neráta sa medzi národy.
10. Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?! Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“
11. Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“
12. Ale on mu odpovedal: „Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?“
13. Potom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!“
14. I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi.
15. Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie.“
16. Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balakovi a takto hovor!“
17. Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: „Čo hovoril Pán?“
18. Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Vstaň, Balak, a počúvaj! Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!
19. Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?
20. Hľa, dostal som rozkaz požehnať, nuž požehnávam a nezmením to: