18. Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Vstaň, Balak, a počúvaj! Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!
19. Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?
20. Hľa, dostal som rozkaz požehnať, nuž požehnávam a nezmením to:
21. Nevidno nešťastia v Jakubovi a nebadať strasti v Izraelovi. Pán, jeho Boh, je s ním a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.
22. Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako zubrie rohy.
23. Veď niet hádačstva v Jakubovi a niet veštectva v Izraelovi. Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi a Izraelovi, čo urobí Boh.
24. Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica, ako lev vstáva. Neľahne, pokým korisť nezhltne a nevypije krv zabitých.“
25. Balak povedal Balámovi: „Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!“
26. Balám mu odpovedal: „Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«“
27. Potom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial.“
28. A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou.
29. Tu Balám povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!“
30. Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.