14. a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom.
15. Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia:
16. »Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!«
17. Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril:
18. Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia.
19. Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!“
20. Pán odpovedal: „Odpustím, ako si prosil.
21. Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem,
22. tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas,
23. neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom.
24. Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva.
25. Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!“
26. Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:
27. „Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne.
28. Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali.