2. Svojmu bratovi Chananimu a veliteľovi pevnosti Chananiášovi som zveril hlavné velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším ako mnohí iní.
3. Vydal som im rozkaz: „Neotvárať jeruzalemské brány, až keď už hreje slnko! Vráta treba zatvárať a zamykať závorami, kým tam ešte stoja! Majú tiež stavať stráže z Jeruzalemčanov, každého na jeho stanovište, každého oproti jeho domu!“
4. Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí. Ešte neboli postavené domy.
5. Preto mi Boh vnukol zhromaždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu šľachtu kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam o rode tých, ktorí prišli prví. Našiel som v ňom zápis:
6. Toto sú tí príslušníci provincie, ktorí prišli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta,
7. tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Azariášom, Rámiášom Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Bánom. Počet mužov izraelského ľudu:
8. Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva,
9. Šefatiášových tristosedemdesiatdva,
10. Arachových šesťstopäťdesiatdva,
11. Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstoosemnásť,
12. Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri,
13. Zatuových osemstoštyridsaťpäť,
14. Zakajových sedemstošesťdesiat,
15. Binuiho šesťstoštyridsaťosem,
16. Bebaiho šesťstodvadsaťosem,
17. Azgadových dvetisíctristodvadsaťdva,
18. Adonikamových šesťstošesťdesiatsedem,