9. Tet. Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč, než tí, ktorých pozrážal hlad; veď títo schradli, zrazila ich neplodnosť poľa!
10. Jod. Ruky jemnocitných žien piekli si vlastné dietky, ich pokrmom sa stali, keď mrela dcéra môjho ľudu.
11. Kaf. Pán už dovŕšil svoju prchkosť, vylial svoj hnev žeravý, podpálil na Sione oheň, ktorý mu hltal základy.
12. Lamed. Králi zeme neuverili, občania sveta tiež nie, že by odporca a nepriateľ vkročil do brán Jeruzalema.
13. Mem. Pre hriech jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, čo uprostred neho vylievali krv spravodlivých,
14. Nun. blúdili slepo po uliciach, poškvrnili sa krvou, nebolo preto možno dotýkať sa ich rúcha.
15. Samech. Volajú na nich: „Preč! Nečistý! Netýkajte sa! Preč! Preč!“ Ak sa odtackajú, národy im vravia: „Viac ich už nehostíme!“
16. Pe. Tvár Pánova ich roztrúsila, nepozrie sa viac na nich, osoby kňazov si nevážia, pre starcov niet milosti.
17. Ajin. Oči nám stále túžia, márne hľadajú pomoc, na svojej postriežke sme striehli na národ, ktorý nezachráni.