14. Nun. blúdili slepo po uliciach, poškvrnili sa krvou, nebolo preto možno dotýkať sa ich rúcha.
15. Samech. Volajú na nich: „Preč! Nečistý! Netýkajte sa! Preč! Preč!“ Ak sa odtackajú, národy im vravia: „Viac ich už nehostíme!“
16. Pe. Tvár Pánova ich roztrúsila, nepozrie sa viac na nich, osoby kňazov si nevážia, pre starcov niet milosti.
17. Ajin. Oči nám stále túžia, márne hľadajú pomoc, na svojej postriežke sme striehli na národ, ktorý nezachráni.
18. Sade. Na naše kroky poľovali, bránili vkročiť na ulice. Prišiel náš koniec, došli nám dni, veru náš koniec prišiel.
19. Kof. Ľahší sú naši stíhatelia než orly nebies, po vrchoch nás hnali, na púšti striehli na nás.
20. Reš. Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám, o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni budeme bývať medzi národmi.“
21. Šin. Dcéra edomská, plesaj, teš sa, občianka krajiny Us! I k tebe príde kalich, opiješ, obnažíš sa.
22. Tau. Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech, už ťa viac nedá do zajatia. Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu, tvoje hriechy odhalí.