27. Tet. Pre muža je dobre, keď nesie svoje jarmo od mladi.
28. Jod. Nech sedí mlčky osamelý, veď mu ho on položil!
29. Jod. Nech si až po prach skloní ústa, ešte je azda nádej.
30. Jod. Ponúknuť má líce, keď ho bije, potupou sa nasýtiť.
31. Kaf. Pretože Pán nezavrhne naveky…
32. Kaf. Zmilúva sa - hoc i zarmucuje - svojou veľkou milosťou.
33. Kaf. Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských.
34. Lamed. Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme,
35. Lamed. keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho,
36. Lamed. keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán?
37. Mem. Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán?
38. Mem. Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho?
39. Mem. Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech?
40. Nun. Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi;
41. Nun. na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!