26. Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
27. Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;
28. hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.
29. Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
30. Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,
31. ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.
32. On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!
33. Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,
34. kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.
35. Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.