16. Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem…
17. On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,
18. nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.
19. Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!
20. Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.
21. Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.
22. Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!
23. Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
24. Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?
25. Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.
26. Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
27. Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;
28. hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.
29. Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
30. Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,