9. My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
10. Či nie oni učia ťa a hovoria ti, zo svojich sŕdc vynášajú slová?
11. Pučí azda rákosie, kde niet bahna, abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?
12. Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13. To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14. Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15. Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16. Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17. lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18. Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19. A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20. Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21. Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22. Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú.“